MAGIC 1

21. května 2010 v 22:16 | 5@ |  MAGIC
Tak hádam sa vám bude páčiť! ^^ ...keďže dievčatá sa vždy na konci poviedky niečo pýtajú, tak som dostala nápad a využiť to tiež (fakt sorry, možno kopírujem :D) .... takže, dosť zvláštny začiatok, ale nebojte! Časom to bude lepšie! ;)

Hlavné postavy:
Sam - Peťka
Trish - Paťka
Sandy - Alexandra
Endy - Janka

Ahoj. Volám sa Peťka a chcela by som vám povedať jeden príbeh. Príbeh o tom, ako som sa stala speváčkou, spolu s mojimi tromi kamarátkami. Celé sa to začalo, keď som mala 12 rokov v Bratislave. Ja a moja kamarátka Paťka sme sa rozhodli založiť skupinu. Zo začiatku to bolo trošku obtiažne, pretože Paťka mávala tréningy softballu a bývala v mestskej časti Vrakuňa. Ja som bola v Petržalke. Ale aj tak sme sa snažili byť spolu a trénovať. Vystupovali sme na našich školách. Vždy sme tam boli keď bola nejaká akcia. Vianočná beseda, karneval a mnoho ďalšieho. Všetci nás poznali pod P&P (pi ej pi), keďže sme Peťka a Paťka. Obidve sme fanúšikmi K-POPu, ale naše začiatky boli zväčša len anglické, alebo slovenské. Až neskôr sme sa rozhodli pre kórejské. Verte, či neverte väčšine sa to páčilo! Keď raz bola Paťka u mňa a rozhodovali sme sa o novom repertoári zavolala nám kamarátka Alexandra, skrátene Sandy. Oznámila nám, že sa sťahuje do Bratislavy. My s Paťkou sme boli docela rady, pretože Sandy bola naša veľmi dobrá kamarátka. Keď sme to zložili spýtala som sa:
"Čo teraz?"
"Netuším …." vydala zo seba Paťka. Ja som najprv pozrela na ňu, potom von oknom, potom na stenu a nakoniec som sa usmiala a začala smaiať! Paťka na mňa pozerala ako na blázna.
"O čo sa, pre boha, snažíš?" spýtala sa so smiechom Paťka.
"Ty sa netešíš, že sa Sandy prisťahuje do nášho rodného mesta?" stále som poskakovala. Paťka sa zamyslela a potom sa začala aj ona smiať a poskakovať. Takto sme poskakovali spolu. Veľmi sme sa tešili. O pár týždňov teda bývala v našom meste. Stále sme sa stretávali, Sandy sa neraz prišla pozrieť na naše tréningy a keď sme mali vystupenie, vždy tam bola aj ona. Raz, keď sme boli v mojej škole, tak som ju videla, ako sa na nás zvláštne pozerá. Dostala som menší nápad, ale musela som sa najprv spýtať Paťky. A tak po vystúpení:
"Pati?" oslovila som ju.
"Áno?"
"Chcela by som sa ťa na niečo spýtať."
"Vieš čo? Aj ja teba. No ako ti to povedať... Rozmýšlala som, že či by aj Sandy nemohla byť medzi nami..." povedala mi. Ja som na ňu čumela ako na svätý obrázok.
"To isté som sa ťa chcela spýtať aj ja teba!" povedala som s úplným nadšením. A tak sme išli za Sandy. Keď sme jej to povedali, tak bola celá bez seba! Šťastná ako blcha! Sľúbila nám, že sa bude veľmi snažiť, pravidelne bude chodiť na tréningy a že nás naozaj nesklame. Naozaj neskalmala. Má krásny hlas a aj tancovať vie. Prešiel takmer rok čo bola s nami aj Sandy a KONEČNE si nás niekto všimol. Náš talent si všimol jeden taký chlapík, ktorému teraz za všetko ďakujeme. Ale nebudem predbiehať. Tomáš Šarudy, tak sa volá, si všimol náš talent. Ja som vtedy mala 14, Paťka 13 a Sandy 15 rokov. Tomáš, tak sme mu vraveli, nám vybavil lekcie kórejčiny. Síce sme trošku vedeli, ale nebolo to bohvie čo. Bol to krásny pocit. Pocit, že vás ľudia na ulici spoznávali, že naozaj niečo po kórejsky viete.... malo to len jednu nevýhodu. Každý by sa chcel s vami baviť, len preto, že niekym ste. A potom, aj keď ste sa s niekym spriatelili, tak sa na vás vykašlal. Najlepšie sme sa cítili keď sme boli spolu. Samozrejme ešte sme mali starú dobrú kamarátku, ktorú sme poznali ešte pred tým, ako sme boli slávne. Volá sa Janka, ale bohužial pre nás všetky bývala na druhom konci Slovenska, a to v Košiciach. Nám to už liezlo dosť na nervy, že my tri stále spolu a chudinka Janka sama na Skype. Určite aj jej to pripadalo dosť blbé. Ja som našťastie prišla s dobrým nápadom. Nechcem sa vychvalovať, ale dobré nápady sú mojou parketou. Ako trojčlenné komando sme prišli za Tomášom.
"Máme na teba jednu požiadavku!" vyletela som naň ho.
"A akú, dievčatá?" spýtal sa.
"Chceme mať ďalšieho člena!" tvrdo a nelútostne som mu to povedala.
"Ďalšia členka? A to akože prečo?" rozosmial sa.
"Lebo som to povedala!" stále som sa držala svojej tvrdej taktiky. Tomáš na mňa pozeral ako keby som spadla z jahody.
"No ja neviem..." rozmýšlal. Očami kmital sem a tam. Môj pohľad bol veľmi tvrdý. Vždy keď som niečo chcela, stála som si za tým. Potom sa pozrel na Sandy, ktorá mala veľmi smutný pohľad a keby povedal nie, už by začala plakať. A nakoniec sa pozrel na Paťku. Paťka nahodila svoje psie kukuč, ktorému by nikto neodolal.
"Myslím si...." začal Tomáš.

***
1. Páčil sa vám začiatok?
2. Dovolí Tomáš, aby sa Janka pridala do skupiny?
 


Komentáře

1 endaria tvoje SB:) endaria tvoje SB:) | Web | 21. května 2010 v 22:19 | Reagovat

no kraaaasna kapitola,len tak daleeeej x3

2 Hyumi Nikarashi Hyumi Nikarashi | E-mail | Web | 21. května 2010 v 22:21 | Reagovat

strasne pekneee mne sa to velmi pacilo neviem sa dockat pokracka to bolo zlateee len je divne ze sa volam sandy uz ked skor alex to mi pride take divne ze sandy nevem preco tak am vola len rodina:d jehehe :D ale kraaasne a podla mna dovoli to je jasne to tak predsa musi byt!

3 Trish (SB <3) Trish (SB <3) | Web | 21. května 2010 v 22:23 | Reagovat

1. Peťka úplne bol perfektný ^^ Už sa nemôźem dočkať ďalšej časti ! ... Úplne super to je :) Kedy bude ďalší dieeeeel !!??
2. Podľa mňa ju bude chcieť počuť :D Ale určite sa nakoniec pridá :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama