Change 1

9. srpna 2010 v 20:18 | 5@ |  Change
Takže konečne je tu prvý diel novej poviedky! ^^ Hádam sa zapáči! xP Síce táto časť sa týka len súrodeneckého páru Junsu-Hara, ale hádam to nebude vadiť.... ďalší dielik plánujem zase s Kibumom a TaeYeon :)

Hlavé postavy:
Junsu - Lee Junsu
Hara - Lee Hara
TaeYeon - Kim TaeYeon
Kibum (Ki) - Kim Kibum

Osemnásť ročný Junsu sa zobudil do krásneho slnečného rána, vtáci štebotali, more šumelo. Na tvári sa mu vyčaril úsmev. No keď sa poobzeral okolo seba, videl len prázdnu bielu izbu v ktorej bola len jeho posteľ. Vzdychol si. Veľmi ťažko sa mu bude opúšťať toto nádherné miesto, kde prežil kopu zážitkov. Musí opustiť všetkých kamarátov. A to len kvôli práci jeho otca. Z krásneho prímorského mesta Pusan sa sťahovali do hlavného mesta Soul. Mali bývať v luxusnom novopostavenom dvojposchodovom byte, ale aj tak sa mu bude ťažko opúšťať ich rodinný dom, ktorý bol blízko pláže a mora. Junsu konečne vstal a začal sa obliekať. Veci mal už prichystané, pretože všetko ostatné mal v kufroch. Vyšiel z izby, že si ide umyť zuby no cestu mu skrížil chlapík zo sťahovacej služby, ktorý už odpratával posledné veci.
"Dobré ráno." slušne sa pozdravil Junsu a pokračoval vo svojej trase.
"D-dobré ráno." chlapík sa jemne uklonil a tiež pokračoval vo svojej práci. Junsu vošiel do kúpeľne. Videl, že tam bola už len jeho zubná kefka a pasta na zuby. To mu naznačovalo, že všetci ostatní boli už hore. Keď už mal zuby umyté zobral kefku s pastou a išiel dole schodmi do kuchyne. Za stolom sedela jeho mladšia sestra Hara a čítala si knižku. Mama pripravovala raňajky.
"Dobré ránko, Junsu." odtrhla sa od svojej knihy Hara.
"Dobré ráno Hara, mami."
"Och, Junsu! Prišiel si akurát včas. Raňajky budú za chvíľu hotové." povedala jeho mama.
"Dobre. Kde je otec?" spýtal sa.
"Je v garáži. Ukladá tam kufre." povedala Hara a znova sa vrátila k čítaniu.
"Vďaka. Lebo ešte tu mám zubnú kefku a pastu." ukázal. Junsu sa vybral do garáže. Tam sa jeho otec snažil horko-ťažko dostať do kufra auta batožiny. Nejako sa mu to tam podarilo nacpať a zavrel kufor. Ruky si prekrížil na prsiach a pozeral sa na kufor. Bol rád, že po dlhom boji s batožinami sa mu podarilo vyhrať.
"Dobré ráno, otec." ozval sa konečne Junsu. Jeho otec vyskočil.
"Pre Boha, Junsu. Prišiel si sem ako smrad. Už to prosím nerob."
"Dobre."
"A čo potrebuješ?"
Junsu zdvihol ruku so zubnou kefkou a pastou.
"Prišiel som ešte s týmto aby som to dal do nejakej batožiny."
Junsuho otec sa chytil za hlavu.
"Nemohol si prísť aspoň pred minútou?"
"Prepáč." ospravedlňoval sa.
"Ach.. čo s tebou narobím. Kufor otvorím až keď budeme v Soule. Choď dozadu a tam to niekam strč."
"Fajn.. inak oci, za chvíľu sú raňajky."
"Uhm... tak to tam rýchlo niekam daj a poď."
Junsu otvoril dvere a poobzeral sa kam by to mohol dať. Do nejakej batožiny by to asi ťažko dostal, tak to len vložil do sieťky, ktorá bola pripevnená k sedadlu spolujazdca. Junsu vyšiel z auta zabuchol dvere a aj s otcom sa išli naraňajkovať. Posledné raňajky, ktoré bude mať Junsu a jeho rodina v tom dome. Sadol si vedľa svojej sestry a začal raňajkovať. Mali síce jeho takmer obľúbené jedlo, no dole krkom mu išlo veľmi ťažko. Naozaj nechcel opustiť túto oázu pokoja. Chodil do skvelej školy, kde mal kopu dobrých kamarátov. Cez voľno surfoval, hral na gitaru,... Väčšina dievčat po ňom túžilo. No po nešťastnej láske z pred roka a pol nechcel o dievčatách moc počuť. Viacmenej bol utiahnutý typ. Celá rodina už dojedla a Junsuho mama si vzdychla:
"Tak... je čas odísť."

Hara si sadla do auta. Jej otec naštartoval a vyrazili preč. Ešte raz sa pozrela naspäť za spomienkami. Spomienkami v ich dome v Pusane. Bude jej chýbať jej najlepšia kamarátka SunYoung. Síce si sľúbili, že budú každú voľnú chvíľu spolu na Skype, FaceBooku a ostatných veciach, ale vedela, že takto to nebude navždy. Hara sa trochu pomrvila na mieste a zívla si. Zavrela oči a na chvíľu sa zahĺbila do ríše snov. No do nosa jej vtrhol strašný zápach. Hara otvorila oči a pozerala sa dokola ako strážny pes. Nakoniec sa spýtala:
"To kto bol?!"
"Sorry."povedal Junsu akoby bol duchom neprítomný.
"Prasa!" nadávala mu Hara. Junsu len pokrčil ramenami. Chvíľku ticha prerušil pazvuk ich otca.
"Pre Boha živého, Junsu! Čo si jedol?"
"To čo vy." znela Junsuho jednoduchá odpoveď. Hara pokrútila hlavou. Bol to síce jej brat, ale takéto nechutnosti nemala moc v láske... Celá cesta do Soulu bola nudná a tichá. Hara sa len pozerala von oknom a snívala. Snívanie pre ňu znamenalo niečo ako nabíjanie energie. Stále snívala o svojom vysnívanom princovi.. nebol to nejaký reálny človek, ale chlapec podľa jej predstáv. Vysoký, tmavé dlhšie vlasy a veľké hnedé oči. Slušný, milý a láskyplný. Na chvíľu zaspala a sníval sa jej sen. Znova s týmto princom XXX. Hara nasadla na bieleho koňa, ktorý patril princovi. Princ XXX bol tiež celý v bielom. Takisto aj Hara. Mala na sebe dlhé biele šaty, takmer ako svadobné. Obidvaja, Princ aj Hara sa viezli na koni do neznáma. Vietor sa jej pohrával s vlasmi. Hara si užívala ten pocit a oprela sa o chrbát svojho Princa a zatvorila oči. No o ju niekto potriasol. Hara otvorila oči a zbadala Junsuho. Hara sa uškrnula.
"Čo je?"
"Už sme tu." povedal jej Junsu.
"Čože? Už?"
"Hej." odpovedal jej a vystúpil z auta. Hara sa poobzerala v aute. Nik tam nebol. Len ona. Zívla si a vystúpila tiež. Trochu si napravila vlasy a ponaťahovala sa. Keď sa otočila zbadala okoloidúcich asi šiestich chalanov. Tí sa na ňu dívali akoby videli ducha. Jeden z nich takmer narazil do pouličnej lampy. Hara sa na nich nechápavo dívala so svojimi veľkými očami. Otočila sa im chrbtom a zamierila k rodičom. Všetci stáli pri vchode do budovy. Zvonka vyzerala naozaj krásne - luxusne.
"Takže, rodina moja, ste všetci pripravení začať život v tomto baraku?" pýtal sa všetkých otec.
"Jasné!" bola nadšená ich mama.
"Samozrejme." usmiala sa Hara.
"Nič iné mi nezostáva." zasmial sa Junsu. Hara sa naňho pozrela a usmiala sa. Konečne sa dnes usmial. Všetci sa vybrali do vnútra budovy. Výťahom sa zviezli na piate poschodie, ale keďže to bola budova s dvojposchodovými bytmi, akoby bývali na deviatom poschodí. Ich otec vytiahol kľúče a predtým ako odomkol dvere znova sa spýtal rodiny:
"Pripravení?"
"Áno." povedali všetci naraz. Hara začala byť trochu nervózna. Predsa len je to nový byt. Otec otvoril dvere. Hare sa poskytol pohľad na malý kúsok bytu.


***
1. Takže páčilo sa vám? :)
2. A nie tak tak povedzte čo sa vám nezdalo...
3. Aká bude Harina reakcia ne nový byt?
 


Komentáře

1 Hyumi Nikarashi Hyumi Nikarashi | E-mail | Web | 9. srpna 2010 v 20:30 | Reagovat

1. Jasneeeeeee~
2. nic vsetko ok :D:D lol ale ten prd zabityyyyyyyyyyyy:D
3. podla mna sa jej bude velmi pacit, cem new dielik plsss

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama