MAGIC 11

18. srpna 2010 v 17:49 | 5@ |  MAGIC
Nejak som sa rozpísala ㅋㅋㅋㅋㅋㅋ ..viete, dnes aj tak nemám čo robiť a brucho ma bolí jak fras. T.T Takže dúfam, že aspoň nejaká duša sa nájde, ktorá to prečíta xDD

Hlavné postavy:
Sam - Peťka
Trish - Paťka
Sandy - Alexandra
Endy - Janka

Mesiace ubúdali, Janka sa u nás zabývala, medzitým sme vydali ďalší album. Čas plynul veľmi rýchlo a ani sme sa nenazdali a bolo leto. Zajtra, 15.7.2009, máme ísť na mesiac na dovolenku do Kórei. Všetky sme sa balili.
"Takžeee... tričká - mám. Nohavice - mám. Nohavičky - mám. Podprsenky - mám. Ponožky - mám. Plavky - mám." menovala Paťka. Zbalená už bola, teraz si len kontrolovala obsah batožiny. Ja som ležala na posteli a pohmkávala si titulnú pesničku z nášho najnovšieho albumu. Aj Sandy s Jankou sa už dobalili a všetky sme si sadli do obývačky.
"Od zajtrajška sa nám vyplňuje sen, ženy!" zvolala Janka. Janke sa s nami darilo perfektne. Ihneď si zvykla na náš typický harmonograf a aj naši fanúšikovia si ju obľúbili. Čo sa týka jej kórejčiny tak to zlepšenie je hádam aj nemožné. Keď sem prišla vedela po kórejsky pár fráz... No po dobu šiestich mesiacov sa toho toľko naučila, že po kórejsky vie hádam lepšie ako po anglicky.
"Komu sa chce ísť po Tomáša?" spýtala sa Sandy.
"Mne nie!" povedali sme všetky štyri naraz. Teraz sa začal boj o výhovorky.
"Ja som unavená." riekla Paťka a rýchlo išla do našej izby.
"Mne treba na WC!" povedala Janka a ani sme sa nenazdali, už bola na záchode.
"Eeem.. Je to príliš ďaleko." znela Sandyina výhovorka.
"A mne sa proste poňho nechce ísť. Ty si sa spýtala, ty choď!" bez ľútosti som jej to povedala a pohodlne som sa usadila do gauča a zapla televízor. Sandy na mňa čumela ako na blázna. No nezostávalo jej nič iné, len sa poňho vybrať.

**
Sandy vstúpila do Tomášoveho bytu. Na chodbe mal už zbalené batožiny. Sandy sa na ne poriadne zadívala. Bolo ich akosi moc. No v tom sa zo záchoda vyšiel učiteľ Park.
"Och! Dobrý deň pán učiteľ Park!" slušne sa pozdravila Sandy.
"Ahoj Sandy. Tešíš sa na zajtra?"
"Totálne!" usmiala sa naňho.
"To som rád." úsmev jej opätoval. Spoločne vošli do obývačky kde Tomáš ešte niečo robil s papiermi.
"Sandy! Som rád, že si prišla... už ste zbalené?"
"Samozrejme." povedala to s takým tónom, akoby to bola naozaj najväčšia samozrejmosť na svete.
"Dobre... takže rýchlo si tu toto dorobím a hneď sa vám venujem."
"Fajn. Počkám tu, alebo mám ísť?"
"Keď chceš, môžeš tu zostať. Ponúkni sa niečim. Aj tak sa to musí zjesť..." ukázal na misku na stole s keksíkmi. Sandy sa pozrela na misu. Začali sa jej zbiehať slinky. Tie keksíky priam milovala. Ani sa všetci nenazdali a keksíky boli fuč. Tomáš sa poslepačky načiahol po jeden keksík, no v mise už žiadny nebol. Neveriacky sa pozrel na misu a potom na Sandy. Sandy sa len nevinne usmiala. Tomáš pokrútil hlavou.
"Dobre. Už to mám. Môžeme ísť. CheolYong, ideš aj ty?"
"Áno, ak môžem."
"Jasné, že môžete!" usmiala sa Sandy na svojho učiteľa Parka.
"Ach.. Sandy. Koľko ti mám vravieť, aby si mi tykala? Cítim sa ako starý dedo, keď mi vykáte. Veď mám len 35!" zasmial sa.
"Okey, okey! Už žiadne vykanie!"
Sandy, Tomáš a učiteľ Park - teda CheolYong - sa presunuli do vedľajšieho bytu. Janka a Peťka sedeli na gauči a pozerali televízor.
"Čaute baby!"
"Ahoj...." odpovedali tie dve. Lenže zdalo sa, akoby boli úplne mimo diania. Boli zažrané do telky.
"Musíme niečo vyriešiť." povedal im Tomáš.
"Sorry, ale nie som detektív." riekla Janka ale stále pozerala televízor ako zhypnotizovaná. Sandy sa zamračila a vytrhla Peťke z takmer nevládnej ruky diaľkový ovládať a vypla televízor.
"HEJ!!!" zakričali Peťka a Janka naraz.
"Sandy, ja ťa zabijem! Teraz nebudeme vedieť ako to dopadlo." na Peťke bola vidieť zúrivosť
"Presne!" súhlasila aj Janka.
"Prepáčte baby ale musíme vyriešiť niečo neodkladné!" ospravedlňovala sa im Sandy.
"Inak kde je Paťka?" dodala.
"Spí." zašepkala Peťka.
"Aháááá..." Sandy tiež zašepkala.
"Dobre.. chcem vám povedať, že lietadlo odlieta o druhej ráno a na letisku vo Viedni musíme byť dve hodiny pred odletom, čiže o polnoci. Budíček je o jedenástej večer. Bol by som rád, ak by ste sa po tomto rozhovore išli trochu vyspať. Ako to spravila Paťka."
Všetky tri prikývli.
"A ešte niečo.. je mi to ľúto, ale lietadlo je také to normálne, veď viete aké myslím... no a v jednom rade má vedľa seba len tri sedadlá. Takže musíte sa rozhodnúť, ktorá z vás bude sedieť so mnou a CheolYong-om. Nejaký dobrovoľník?" Tomáš sa na nás pozrel. Ani jedna sme sa nehli. Nakoniec sa ozvala Sandy:
"Paťka!"

**
"Ty kokos! Aká si krutá! Ona si spí, o ničom nevie a ty ju len tak zvolíš a človeka, ktorý nebude s nami. Mala by si ísť ty! Ale som dobrý človek, a tak sa ponúknem sama..." začala som trochu kričať. No zhlboka som sa nadýchla a pozrela sa na Sandy.
"Sorry.... to sú emócie." zasmiala som sa.
Sandy prikývla, lebo z tejto reakcie bola trošku mimo.
"Nejak rýchlo si sa rozhodla..." zasmial sa Tomáš.
"Áno. Chvíľu som rozmýšľala. Bude to mať síce nevýhodu, a to, že nebudem môcť byť s dievčatami, ale risknem to... aspoň sa nebudem môcť hádať o to, kto bude pri okne." zasmiala som sa.
"A to ako?" nechápala Janka.
"Noo.. Tomáš sa bojí výšok a CheolYong je gentleman a on ma určite pustí, že?" pozrela som sa na svojho učiteľa.
"Samozrejme." prikývol.
"No vidíte? Ja už mám všetko vybavené. Idem sa sprchovať... zatiaľ dovi o jedenástej."

"Ja som budík budííííček!" spieval si niekto. Vystrčila som hlavu z paplóna aby som zistila, kto to je. Bol to Tomáš. Mala som sto chutí po ňom hodiť dáky vankúš, ale radšej som vstala a obliekla si prichystané veci, rovnako ako Paťka. Spoločne sme vyšli z izby a namierili si to do kuchyne. Tam sme mali prichystané ´raňajky´. Začali sme jesť. Ako prvá zjedla Sandy a vstala od stola. Išla do kúpeľne sa namaľovať. Podobne sme to spravili aj ostatné, ale bol to len taký rýchly make-up, pretože sme nemali príliš moc času. Pred domom na nás čakalo veľké firemné auto, ktoré nás malo odniesť na letisko. Šofér pomohol dať do kufra batožiny a mohli sme si posadať. Šofér sedel na mieste šoféra (ako inak), Tomáš vedľa neho. Za nimi boli tri miesta, tam som sedela ja, Paťka a CheolYong. A úplne vzadu boli voľné ešte dve sedadlá a tam sedla Janka a Sandy.


***
1. Páčil sa vám dielik? :)
2. Aký bude let?
3. Čo bude potom v Kórei?
 


Komentáře

1 Hyumi Nikarashi Hyumi Nikarashi | E-mail | Web | 18. srpna 2010 v 20:45 | Reagovat

1. uplne super lubi s ami najlepsie toto ze:
"Sorry, ale nie som detektív."
Nakoniec sa ozvala Sandy:
"Paťka!" - jeziiis chudinaaaxD
"Noo.. Tomáš sa bojí výšok a CheolYong je gentleman a on ma určite pustí, že?" - zabila sixD
muhahaa ja cem rychlo dalsi dielik uz ideme do kooooreiiiii waaaa
2. uuha no podla mna bude okay :) ňahaha len dlhy :S
3. eejhaaa no sak co by bolo asi???? xD stratenie panenstva!!!:D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama